Bránami mesta Limenas

Oslepujúce slnečné lúče a ruch ulice nám prebudili do nádherného dňa. Dlho nám netrvalo a už sme mali vytýčení smer našej cesty. Pripravení sme naskočili na našu strelu a vydali sa smerom na sever okolo pláže Tripiti do Limenasu. Prvú nečakanú zastávku sme spravili za Skala Maries , keď náhle na mňa prišlo volanie prírody. Šťastie v nešťastí ,len čo sme zastavili pri ceste prešlo okolo nás policajné vozidlo a začalo brzdiť. Vzápätí sme sa ukryli v odbočke na druhej strane cesty pri pobreží. Nahnali nám strach z pokuty nakoľko Lenka nemala prilbu len slamený klobúk. Veriac že si nás nevšimli sme sa utiahli na pláž z kričím manévrom že sa ideme kúpať. Lenka sa v tom začala vyzliekať do plaviek a v tom sa pri ceste zjavili. Nebolo nám všetko jedno ,ale tvárili sme sa že ich nevidíme a oni asi po piatich minútach posunuli ďalej tam ešte chvíľu čakali pravdepodobne asi na našu reakciu. Napokon to vzdali a odišli a my sme si vydýchli. To bolo už po druhý kráť čo sme stretli policajtov a preto sme sa do tretice rozhodli neriskovať. Lenku som nechal v Skala Maries a ja som sa vrátil pre druhú helmu. Cestou spať som zišiel pred Skala Maries na poľnú cestu prechádzajúc kolo chatrče k zrúcaninách hrnčiarstva, nič tam okrem roztrúsených kameňov a základov bez celku nebolo. Naprieč cez Skala Maries som na priľahlej pláži vyzdvihol Lenku. Svižným tempom sme sa rozbehli a hnali sa po takmer rovinatej ceste bez ohľadu na povolenú rýchlosť. Bez funkčnému tachometru môžem aj tak z určitosťou povedať ,že sme miestami dosiahli rýchlosť 90km/h, nakoľko sme na predošlom pobyte mali obdobný typ motorky z rovnakým výkonom. Zakrátko sme prechádzali dedinkou Skala Kalirachi , Skala Sotira a Skala Rachoni samozrejme pomaly, iba ak by sme chceli skončiť v debničkách medzi zeleninou a ovocím ,alebo na chrbte nejakého Gréka. Len čo sme opustili úzku cestu medzi dedinkami ,som znovu pridal na plyne a z vetrom kvíliacim za ušami sme sa zastavili až v...

Skala Prinos
.
Dedinka ma druhý najväčší prístav po Limenase. Kotvia tu lode plaviace sa na pevninu z najkratšou vzdialenosťou do mesta Kavala, do ktorého bolo pri dnešnej dobrej viditeľnosti dovidieť. Môžete sa tu nalodiť aj na pravidelnú rýchlo loď zvanú „Flying Dolphins“ vznášajúcu sa pri jazde nad hladinou. My sme sa tu na chvíľu rozhliadli a zaujali nás veľké lode v doku. Tie svojou veľkosťou vytiahnuté na pobreží fascinovali asi nejedného turistu. Pláže v okolí zväčša kamenisto – pieskové tu nariedko osídľovali turisti. Pod tlakom času stihnúť doraziť čo najskôr do Limenasu sme sa pokračovali v svižnej jazde .

Makryammos
Okolo 13 hodine sme konečne zastavili v Limenase pri ruinách Brány do Silén (Gate of Silen ) a Južného múru (South Wall) pôvodného opevnenia mesta. Vydali sme sa po pravej strane brány do Silén po úzkej asfaltovej ceste kľukato stúpajúc do píniového lesa. Vedľa cesty stála malá ale zato pestrofarebná kaplnka ,kde sme sa na krátko pozastavili. Na konci verejnej cesty, pri vstupnej bráne do Makryamos som oslovil muža, ktorý to tam strážil. Prekvapene som zistil ,že sa platí vstupné na osobu 3 € a na motorke môžem vojsť až dole na parkovisko. Váhavo som sa ho spýtal či je možné ,keď mu zaplatím zálohu a prejdem sa sám pozrieť ako to tam vyzerá. Ten v zapätí reagoval odpovedal „nie“ ak sa chcem pozrieť nech sa pozerám a strká mi reklamný leták s fotografiou do ruky. Neboli sme si istý či to naozaj bude stať za to a vyzeral to tak že sa tam platí za všetko. Otočili sme a vydali sa smerom k lomom po kamenistej ceste. Dlhé trmácanie sme ukončili odbočením na cestu vedúcu k pobrežiu čo nás priviedla na súkromný pozemok s tabulou „vstup zakázaný“. My sme aj tak napriek výstrahe zišli po rozbitej ceste priamo k pobrežiu. Odstavili sme motorku na vstupnej bráne na súkromnú vilu a vydali sa na pešo. Krásne kamenné pobrežie tvorili bloky skál trčiacich do mora. Pieskovú pláž by ste v tejto časti hľadali ťažko. Prešiel som sa po kamenných blokoch na boso s vyhliadkou že sa dostanem aspoň na dobrú vzdialenosť aby som dovidel na Makryammos Beach. Opak pravdou a poskakovanie po skalách som ukončil keď som po pár desiatok metrov narazil na more bez možnosti pokračovať po suší. Vrátil som sa spať a na čiernej rozľahlej skale som utŕžil popáleninu chodidla. Vrátili sme sa teda spoločne k bráne do Makryammos a zaplatili si vstup. Pomedzi bungalovy sme sa zviezli k parkovisku. Naskytol sa nám pekný pohľad na pláž pár barov a ihrísk pre loptové športy. Za 3 € sme očakávali krajšie miesto. Na pláži bol dosť problém nájsť si miesto. Medzi slnečníkmi bolo zakázané sa zložiť a slnečníky v tej najlepšej polohe už obsadené a voľne pozamykané. Keď sme sa chceli usadiť už na nás zazerala Nemka ktorej sme asi prekážali a tak sme sa pobrali ďalej. Tam v ruchu viac-menej Nemcov sme si našli miesto v blízkosti mora. Len čo sme sa osviežili tak som sa vydal zistiť ako sa dostanem k lehátkam a slnečníkom. Prvé ho stretol anglicky hovoriaceho muža asi obsluhu v bielom a ten mi povedal ,že mám isť na hotelovú recepciu vypýtať za poplatok kľuč od lehatok a slnečníka. Keď som konečne prišiel na recepciu tak som sa prihovoril za koľko a zaskočila ma znova cena 14 € za zapožičanie z toho 6 € záloha za vrátenia kľúča. Keďže na pláži nebolo ani jedno voľne miesto čo by za tých 8 € stalo a nebol v cene nijaký drink ,tak som sa zvrtol a vrátil sa spať. Objednal si Frappé a schoval sa pod slnečníkom pri bare. Cestou z baru som preplával menší a asi aj jediný sladkovodný bazén. Na pláži vo vode som dlho nezotrval ,lebo pokriky nemeckej populácie mi neboli sto krát príjemne. A samo o sebe tu bolo asi aj najviac dôchodcov ,na ktorý taktiež nemal chuť sa pozerať. V takom pomere ako na Makryammos som ich nestretol na celom ostrove. Dievčatá nesršali krásou tak som sa musel uspokojiť len pohľadom na moju priateľku. Po desiatkach minút som to napokon vzdal a sám som opustil Makryammos.

Acropolis a chrám Athény Poliouchos
Pár metrov po ceste od vstupnej brány s cesty viedla užšia odbočka s prudkým stúpaním. Vydal som sa teda po nej a pri domčeku na upätí kopca som odstavil môjho dvojkolesového tátoša a vydal sa pešky. Vyšliapaný chodník pomedzi kamenné serpentíny v olivovom háji ma doviedol ku popraskanej skale podobajúcej sa hŕbe kameňov nanosených na kopu. Vyškriabal som horko ťažko na vrchol a tam sa mi naskytol nádherný pohľad ,ktorý mi ta kopa kamenia zakrývala. Makryammos Beach som mal ako na dlani a okrem toho som dovidel aj na mramorové lomy. Cestou späť som sa stretol z párom Angličanov ,ktorým som sa prihovoril a dozvedel sa od nich že robia túry po kopcoch naprieč ostrovom. Naskočil som na tátoša a vydal sa na druhu strana kopca po kamenistej ceste pokračujúcej po pravej strane obliehajúc horu. Trocha som riskoval ,že sa motorka pokazí a opravu a odtiahnutie budem hradiť zo svojho nakoľko mi ešte v požičovni majiteľ dal leták z upozorním ako sa mám takýmto cestám vyhnúť. Opatrnou jazdou som po pár desiatkach metrov prišiel na zákrutu ,kde som v tieni olivovníka od parkoval. Predtým som z pod olivovníka vyhnal pár kôz ,ktoré sa napokon aj tak vrátili a strážili aspoň motorku. Vydal som cez húštinu k zrúcaninám. Po úzkom prekážkovom chodníku som sa ocitol medzi zrúcaninami akropolisu a chrámu zasvätenom bohyni Athena Poliouchos známej ako ochrankyni mesta Limenas, ktorý bol postavený v 7 storočí pred Kristom. V skale vytesaný otvor pripomínajúci klenbu stál v minulosti reliéf zobrazujúci starogréckeho boha lesov, lovcov a pastierov Pana (Pan - muž s capími nohami, rohmi a dlhými fúzmi ,syna nymfy Dryopy a boha Herma alebo najvyššieho boha Dia. Uctievaný v starogréckom a románskom svete mal tu na ostrove Thassose špeciálne miesto.) Vydal som sa smerom k zrúcaninám svätyne po kamenných schodoch až som sa dostlal k mohutným blokom pozostatkov chrámu . Naskytol sa mi nádherný pohľad na cele hlavné mesto. Vyšplhal som sa aj na najvyššie miesto na skale zo zástavou Grécka a vychutnával som si nádherný pohľad. Spustil som sa pomedzi skaly škriabajúc sa ako divý cap až na koniec členitého pohoria kde mi už nič nebránilo vo výhľade. Každopádne neodporúčam terén je zradný a treba hlavne dobru obuv. Pokiaľ by som neliezol až na samý koniec , nezistil by som pôvod mohutných blokov na stavbu svätyne. Aj po toľkých storočiach tu zostaly stopy po vysekaných blokoch, kde sa teraz usídľovali kozy ,ktoré tu zanechávali nespočetne množstvo dôkazov. Podnikavý človek zo Slovenska by mohol využiť tieto dôkazy a vo vreciach predávať ako hnojivo pre pestovateľov. Pri návrate spať som spozoroval ďalšiu trasu vytesanú priamo do skaly prudko sa zatáčajúc v smere na dol. Pokročilí čas ma donútil na rýchlu prechádzku naprieč pozostatkom stredovekého hradu stojaceho na pozostatkoch Akropolisu Apolla Pythiosa. Vrátil som sa k motorke a nasmeroval si to na Makryammos. O 17h na vstupe už nebolo ani nohy tak som len prefrčal okolo. Osviežil sa na pláži nakoľko mi bolo poriadne horúco schladil som sa jak som bol oblečení pod ľadovou sprchou stojacou na ceste z pláže. Zbalili sme sa vydali na potulky mestom ....

Limenas.
Krížom krážom sme sa prehnali ulicami mesta okolo pozostatkov apsidy baziliky z časťou mozaikovej dlažby na mieste, ktoré svojím tvarom pripomína štvorcové námestie v obklopení staromestských domov. Napokon sme sa zastavili pri kostole sv. Nikolasa (Agios Nikolaos). Odkiaľ sme pokračovali k ruinám antickej Agory ,miesta plného antických pozostatkov trhoviska, verejných domov a chrámom zasvätením gréckym bohom z doby 6 až 4 storočia pred Kristom. Z Agory sme sa vybrali cez starý obchodný prístav z množstvom bárok a lodí podobným zmenšeninám pirátskych plachetníc. Prešli sme popri staromestskom dome Metochi postaveného z kamenia, píniového dreva a bridlicovej strechy slúžiaceho ako kultúrne stredisko. Putujúc čo raz ďalej na východ od prístavu sa človek cítil ako keby na chvíľu zašiel do minulosti. Cele pobrežie lemovala mestská pláž z pieskovo-kamenným vstupom a množstvom reštaurácií. Na samom konci kde už cesta nikam neviedla sme sa naprieč branou ocitli na malej ,ale zato malebnej pláži chránenej skalnatým útesom na ktorom z južnej strany smerom do pevniny stala mala kaplnka. Vedľa kaplnky sv. Apoštola (Agia Apostoli) stojacej na pozostatkoch baziliky z čias 5 storočia pred Kristom vedie chodník lemovaný starými hradnými múrmi až k antickému amfiteáter a pozostatkom Akropolisu. Vychutnali sme si nádhery zapadajúceho slnka a pohľadom na okolité more z miesta plného histórie. Ešte pred úplným západom sme sa vrátili spať do mesta až k pozostatkom Baziliky len 200m od prístavu lodí prichádzajúcich z Keramoti a zaparkovali. Pri takmer posledných slnečných lúčov sme sa prešli naprieč mestskými ulicami. Ulica len pár metrov vzdialená od móla sa prebúdzala do života. Obchodíky a reštaurácie sa začali pomaly zapĺňať a miestami sme mali čo robiť aby sme sa predrali pomedzi postavajúcich ľudí prezerajúc si vyložený tovar pred obchodíkmi. Všetci mali oči na pekných veciach a museli sme si dávať pozor. Čo by tu naozaj človek nečakal bolo reštaurácie pripomínajúca McDonald ,odlišovala sa naozaj len názvom. My sme sa na krátko pristavili pri stánku s pečenou kukuricou a rôznymi druhmi orechov na rôzny spôsob. Z hrsťou orieškov cukre sme sa vrátili okolo obchodu z keramikov a pomedzi ulicu samých reštaurácií ,kde nás na každom kroku vyzývali hostitelia ,aby sme sa k ním usadili na lákavé dobré jedlo a víno v príjemnom posedení. Boli by sme aj prijali ponuku nejedného hostiteľa ,ale žiaľbohu sme museli vrátiť motorku o 21 hodine a mali sme pred sebou dlhú cestu do Limenárie. Opustili sme mesto po západe slnka za Olymp a vydali sa pozorujúc pobrežie zo svetielkujúcou loďou plaviacou sa do Kavaly.

Žiadne komentáre: