Dnešným dňom sme sa rozhodli požičať si skútra na celý náš pobyt za zámienkou objaviť čo najviac pláži a krás ostrova. Krátkou správou som požiadal delegatku aby nám vybavila skútra. Prišla k nám na izbu nečakane rýchlo ešte pred deviatou hodinou a navrhla nech si idem vybrať do požičovne a ona vybaví zľavu. Avšak ešte musí vybaviť požičanie auta ,tak sme sa dohodli na 9:15 h pred požičovňou. Ako som tak čakal pred požičovňou a obzeral si motorky ,ktorú si vyberiem, prihovoril majiteľ. Zo začiatku som nenadväzoval komunikáciu ,ale po štvrť hodinu som sa pustil do rozhovoru z majiteľom. Podarilo sa mi vybaviť silnejšiu a vädšiu motorku ako tie malé lenivé Piagga. Sklepal som aj cenu zo 17 eur na 15 eur na deň už pri požičaní na tri prvé dni. Napriek tomu že Eva spomínala niečo iné. Práve keď som podpisoval papier o prevzatí tak sa Eva objavila vo dverách. Ospravedlnila sa za mešká a odišla keď videla že som sa zariadil.
Sun Beach
Po raňajkách ako sa patrí sme vyrazili smerom do Potosu. Prešli sme okolo letoviska Pefkari a po pár minútach jazdy sme 
boli už v Potose . Menší problém na križovatke v do Theologos v centre Potosu . Zrazu sa všetci ocitli v križovatke a nevedeli kto s koho. Ako obyčajne pravidlo pravej ruky im nič nehovorí celý Gréci a tak opatrne sme nakoniec prešli križovatkou a pokračovali v jazde. Po dvoch kilometroch sa nám z kopca naskytol krásny výhľad na celé údolie s nádhernými pieskovými plážami lemujúce pobrežie Potosu až po Pefkari. Pomalou jazdou klesajúc cestou sme sledovali okolitú prírodu a členité kamenné pobrežie s nádhernou scenériou skalnatých výbežkov. V diaľke z mora vyčnieval malý neosídlený ostrov Panagia. Za prudkou zákrutou následne cesta stúpala a my sme na jej najvyššom mieste ostali stáť. Pod cestou so strmím chodníkom sa rozprestierala nádherná malebná pláž. Priezračne modrá voda a biely piesok pri vstupe do mora a skalnatý previs po pravom boku pláže. Rozhodli sme sa že zostaneme na tejto pláži veď kto by jej neodolal. Rozhodli sme sa teda zotrvať. Mne nestačilo sa len tak čvachtať vo vode a tak som zobral potápačské okuliare a vyplával som okolo útesu. Po pár desiatkach metrov som zazrel po prevej strane rozsiahlejšiu pláž, ktorú od cesty zakrývali borovice a preto sme ani moc nevšimli. Doplavil som sa až na breh, no pláž ma neupútala až na toľko. Pláž už nebola ani taká očarujúca a vstup bol kamenistý a medzi nimi boli vyhĺbené úzke chodníky ,kde už bolo dno pieskové. Rozhliadol som sa po 
pláží a ponad útes ,ktorý som predtým oboplával a delil pláž na dve časti som prešiel späť. S fotoaparátom na krku som sa vydal spať objaviť pobrežie. Krátka prechádzka po pláži vymenilo skackanie po ostrých skalách lemujúcich asi pol kilometra pobrežia. Musel som dávať dobrý pozor aby som sa nepošmykol pri najhoršom nezachytil v nejakej priehlbine. Každopádne to bola určite lepšia a bezpečnejšia cesta ako prejsť husté pichľavé kríčky a bodliaky, ktorých bolo na okolo požehnane. Ako som si tak skackal a blížil sa k malej zátoke naskytol sa mi zaujímavý pohľad na diery vyhĺbené od vody, boli plné kryštalizovanej morskej soli. Tmavo sfarbené členité pobrežie vystriedala žlta kamenná kryha stúpajúca akoby spod hladiny a strácajúca sa na pobreží ostrova. Čoskoro som mal aj na dosah skalný stĺp týčiaci sa z pod morskej hladiny. Myšlienka dostať sa čo najbližšie ma hnala dopredu i keď pobrežie už nebolo také ľahké prejsť a hraničilo z úrazom. Odvaha 
mi nechýbala no chybný krok a mohol som skončiť. Nebyť možno potápačov ,ktorých som zatrel na člne asi by som nepokračoval. Túžba vidieť nepoznané ma hnala dopredu. Iná cesta ako cez skaly v plytkej vode miestami 
kôz ,trocha dopichaný dorazil na cestu. Svižným tempom po rozpálenom asfalte som šiel až kým som nedorazil k Sun Beach. Že má pláž aj meno som si všimol keď som prechádzal okolo vjazdu ktorému som predtým nedával nejaký význam. Lenku som po príchode vystrašil opekajúcu sa na deke. Bolo 13:30 trocha sme sa spoločne osviežili a vydali sa k skútru a prešli sme na pravú stranu Sun Beach. Odhodlal som sa preplávať až tam kde som bol doteraz na pešo. Dalo mi dobre zabrať kým som tam doplával veď mohlo to byť popri pobeží cez kilometer. Celé mi to trvalo viac ako hodinku hodinu a pol s cestou naspať. Vylovil som pár krásnych mušlí hlavne v tom nemennom zálive.
Taverna Molos
Pred štvrtou sme sa pobrali z pláže, keďže o 16h sme mali byť pred Aegeanom. Čakali skoro kompletná partia až na troch oneskorených na čele s delegátkou Evou. Všetci po hromade sme sa vybrali do vzdialenejšej reštaurácie Molos na promenáde, ležiacej takmer v centre neďaleko hlavnej križovatky. Delegátka Eva nám tu porozprávala vtipným spôsobom všetky zaujímavé informácie o ostrove o možných organizovaných výletoch spolu s uvítacím prípitkom v podobe Ouza z vodou zvané „Levie mlieko“. Pre tých čo neradi alkohol mali na výber nealkoholický napoj. Celé sedenie trvalo zhruba hodinku a pol a na vädšinu hostí zabral alkohol až uspavajúco. No niet divu pri takom teple. Povedčšine si každý vybral nejaký výlet ,ktorých bolo neúrekom. Ale o výletoch ešte neskôr. V Molose je možnosť zakúpenia si plnej penzie, polpenzie, alebo samotných večier. Neskôr sme zistili ,že tam veľmi dobre varia. 
Severo-západna časť ostrova.
Slnko nad obzorom nás ešte vytiahlo aj napriek únave a tak sme sa vydali preskúmať pobrežie v smere k hlavnému mestu Limenas. Počas cesty sme ešte dotankovali čerpačke .Cestou pomedzi do skaly vyhĺbeného kaňonu sme sa zastavili nad plážou Trypiti. Cesta začala zatáčať a naberala na spáde. Za takzvaným kaňonom sa nám naskytol nádherný pohľad na strmé pobrežie. Po pár kilometroch sme zišli na odbočke do dedinky Skala Maries. Cez budúce letovisko okolo výstavby apartmánov , ktoré tu rastú ako huby po daždi. Úzkou uličkou sme prišli do centra tejto malebnej rybárskej dedinky. Malé ale nádherne kľudné miesto. Na druhej strane dedinky sa nachádza rozsiahla piesková pláž z pozvoľným vstupom do mora. Svižnou jazdou sme sa vydali po už tak povediac rovnej ceste do najbližšej dedinky popri pobreží. Pobrežie už nebolo až nemalo také očarujúce pláže ,zvädčša kamenisté a plne vodných ježkov. V dedinke Skala Kalirachi sme sa prešli po prístave ,kde práve rybári chystali svoje bárky na nočný rybolov. Prístav lemovanú nádherné palmy a scenéria f
arebných domčekov navodzovala príjemnú atmosféru. Najďalej sme ešte prešli do dedinky Skala Sotiras kde sa naša cesta končila pri miestnom kostolíku. Už sme ani nemali dostatok času ísť priamo do hôr kde na strmom kopci leží asi najstrmšie položena dedinka Sotiras. Nakoľko bolo už slabé nemalo význam isť taký kus. Škoda možno na budúce. A tak sme sa svižným tempom vrátili naspať do dedinky Sk. Maries, kde sme strávili očarujúci a ničím nerušený večer.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára