Piaty deň našej dovolenky sme sa rozhodli tráviť ležaním ,oddávaním sa slnku a vode na Golden Beach. Avšak došlo k nečakanej zmene a my sme skončili na najkrajšom mieste čo sme doposiaľ videli. Všetko sa to začalo ,keď sme sa prešli ponad Paradies Beach a zastavili pri ceste. Pod píniami sme od parkovali našu rýchlu strelu a ja som vbehol do húštiny kríkov ,pri prvom pohľade by toto miesto odradilo nejedného človeka. Viedla tadiaľ cestička ,chytilo ma nutkanie zistiť kam vedie. Pritom som dúfal ,že uvidím ostrov Kinara. Veľké prekvapenie sa nám naskytlo keď sme sa pomedzi stromy ocitli na útese čo delí Paradies Beach na dve časti a pod nim nádherne kamenné pobrežie s plochými kamennými blokmi obklopenými azúrovým priezračným morom. Miesto na prvý pohľad nedotknuté z výhľadom na ostrov Kinara z najkratšou vzdialenosťou od pobrežia približne 
kov. Nikdy nepochopím na ľudí znečisťujúcich prírodu. Keď niečo donesiem na pláž tak to aj vezmem späť. A ku všetkému znečisťovať a znevažovanie prírody je proti zdravému rozumu. Na pláži sa nedalo kúpať vďaka množstvu veľkých kameňov a ježkom pri vstupe do vody. Vydal som sa smerom k skalnatému pobrežiu hľadať to krásne mesto. Náročný prístup ,ale o to krajší pohľad ,keď som nakoniec prišiel do cieľa svojej cesty. Prebádal som to miesto ako na suší tak i pod vodou a preplával som späť pre Lenku. Výstup na pred plážou bol naozaj nebezpečný vzhľadom k tým kameňom a ježkom. Doplnili sme si pitnú vodu a cele doobedie a pravé poludnie sme trávili na kamenných blokoch nádherného pobrežia. Skvele miesto na potápanie a na skákanie. Pieskové dno presvecovalo slnko a voda len tak žiarila a lákala sa ňou unášať. Trávil som cele hodiny vo vode ani som si neuvedomoval tu páľavu slnka ,ktorá ma takmer spálila. Čudujem sa Lenke ako mohla vydržať tu páľavu na skale. Kozy sme svojim príchodom vyrušili ,tie sa tu schovávali v tieni skalnatých previsov. Boli také zvedavé ,že prišli aj na pár metrov od nás ,čo Lenku vystrašilo. Skvelé miesto sme nakoniec vyčerpaný opustili.Chrisi Ammoudia
Vydali sme sa cez dedinku Loutra a Kinara do vzdialenej Skala Potamia poblíž Golden Beach
. Pobrežie lemovali neznáme pláže striedajúce sa s kamennými útesmi a kamienkovo pieskovými plážami. Bolo také jasné počasie že sme dovideli až na Turecku pevninu. Pri poslednom zjazde s kopca sme narazili na roj včiel ,ktorý sa preletoval naprieč cestou ,ale našťastie sme to prežili bez ujmi. Zakrátko sme boli v Skala Potamia a pozdĺž pobrežia sme dorazili do Chrisi Ammoudia. Tam sme sa usadili v jednej z reštaurácií priamo na zlatej pláži. Miesta bolo dosť tak ako aj otravných ôs. Len čo sme sa usadili už stál pri nás čašník. Medzičasom čo sme si vyberali s pestrej ponuky podnášali zvyšky jedál ,na ktorých sa pásli dotieravé osy. Nebezpečné to nastalo byť hneď ,ako nám priniesli pizzu. Osy boli také drzé že sa nedalo dať ani sústo do úst ,jedine čo nás zachránilo bolo kadidlo z tlejúcou Gréckou kávou. Krásne počasie a príjemne posedenie v nádhernom posedení vystriedali mraky. Spokojný sme sa usadili na pláži osviežili veľkou zmrzlinou. Nebyť mrakov boli by sme sa ešte okúpali a tak sme sa pobrali cez Panagiu do Limenasu. Pred príchodom do Limenasu spŕchlo. Našťastie sme prišli po daždi ,ale počasie zmarilo náš plán stráviť večer v Limenase. Neostávalo nám iné ako sa vydať na dlhu cestu severnou stranou. Cesta nám trvala odhadom dve hodiny. Ostrov bol zahalený v tme keď sme dorazili do Limenárie. Počas cesty sa zdvihol aj silný vietor ,ktorý mal za následok nočný dážď. Ale ako sa vraví „ všetko zlé je na niečo dobré“ aspoň sa ochladilo a bolo možne konečne sa aj dobre vyspať. V izbe bolo neznesiteľné teplo a vetrať v noci z ulice bolo nemožné z dôvodu neznesiteľného hluku motoriek a ranných smetiarov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára