Cesta na ostrov

Osudné ráno po mesiaci čakania sa stalo skutočnosťou a my sme sa v Prievidzi naložili do autobusu z cestovnej agentúry Turancar, ktorý na nás čakal na vopred dohodnutom mieste. O 04:00 hod sme sa pohli a vydali sa smerom cez Nováky, Topoľčany, Nitra (tu sa stretli všetky autobusy a po pol hodine pokračovali ďalej) ,Nové Zámky a Komárno. Konečne sme boli kompletní a o deviatej hodine sme prechádzali slovensko - maďarskými hranicami. Ani nie po dvoch hodinách cesty na čerpacej stanici OMV, sme mali dvadsať minútovú prestávku. Prestávka sa predĺžila ako náhle šofér natrafil na závažnú chybu pri kontrole autobusu. Tak z krátkej prestávky bola dvojhodinová. Roztrhla sa hadica na prívod paliva do motora a nafta striekala po celom motore a bohvie odkedy. Našťastie autobus, ktorý prišiel po nás mal náhradnú hadicu ,ktorú zakrátko šofér vymenil. Konečne sme sa pred obedom pohli, počasie bolo upršané a nebolo moc príjemne postávať vonku a už vôbec príjemné sedieť v autobuse, kde smrdela nafta a splodiny z motora no našťastie to bolo už za nami. A my sme už len dúfali, že sa nič podobné alebo horšie nestane. Cestou nás šofér ubezpečil, že dobehneme stratený čas. Ako sa aj nakoniec stalo. Cesta plynula pomerne rýchlo.Cez Maďarsko a hlavne Srbsko ste nič iné na rozsiahlej rovine nevideli, len kukuricu a kukuricu. Aspoň, že sme išli cez Belehrad tam bolo trochu čo vidieť a troška nás zdržala zápcha a večer okolo 20:30 sme boli na bulharských hraniciach. Pasová kontrola netrvala ani nie 15 minút. Neporovnateľné s rokmi pred tým, keď sa muselo vyčakávať aj štyri hodiny. Okolo polnoci sme sa zastavili v bulharskom obchodíku, kde si mohli všetci nakúpiť niečo pod zub, jasné, že za eura veď leva aj tak nikto nemal „ten by sa do autobusu už aj tak nezmestil“ . Niekoľko kilometrov nato sme dorazili na Bulharsko - Grécke hranice. Kontrola prebehla opäť rýchlo a všetci boli nadšení, že cieľ cesty je na dosah ruky . Ako sme všetci pozaspávali tak sme sa prebudili až o 4:00 h nášho času (5:00 h grécky čas) v prístavnom meste Keramoti. Ešte za tmy sme si počkali na trajekt, ktorý o 5:30 h miestneho času už za svitania vyplával smerom k ostrovu. Okrem príjemnej plavby a vejúceho vetra sa nám naskytol pohľad vychádzajúceho slnka, ktoré ožiarilo celý ostrov do ranného svitu. Ako sme sa blížili k ostrovu, slnko bolo čoraz jasnejšie a ostrov sa nám ukázal v celej jeho nádhere a mohutnosti. Trajekt trval 45 minút a my sme sa vylodili v hlavnom meste Limenas. Malý problém pri vylodení nášho autobusu, ktorý nechcel naštartovať skoro zapríčinil meškanie trajektu. Pár chlapov, azda aj všetci čo tam stáli sa im podarilo autobus roztlačiť. Takto mali hneď v cene zájazdu aj rannú rozcvičku. Rýchlo sme ponaskakovali do autobusu a vydali sa do prvého letoviska Limenária ,kde sme ukončili našu púť autobusom. Autobus ešte pokračoval do letoviska Pefkari a následne do Potos.