Cestou na Golden Beach (Chrisi Ammoudia)

Počas celé dni objavovania pláži sme míňali miesto z pozostatkami histórie vypínajúc sa na výbežku nad cestou v zálive len pár stoviek metrov od Alyki. Dnes prišiel deň keď sa konečne odhodlali na výstup k zrúcaninám veže Thimonia (Acient Tower of Thimonia).Cestu dosť kamenistú sme museli zdolať na pešo a napomáhal nám prijemný dotyk slnečných lúčov. Keď sme po pár minútach dorazili k cieľu našej cesty, naskytol sa nám nádherný pohľad zo scenériou hôr zo širokým výhľadom na more. S pohľadu a polohy veže sme usúdili že veža pravdepodobne slúžila ,ako strážne miesto pred nevítanými hosťami od mora. Okrem zrúcaniny veže ,ktorá mohla mať v priemere 7 m sa nachádzali pozostatky menšieho domčeka. Miesto obklopoval olivový háj, včelie úle a kozy čo sa pásli ,na kde tu rastúcej tráve v tieni olivovníkov. Na ceste od veže sme sa nakrátko zastavili pri Alyki. Vďaka včerajšiemu výdatnému slneniu som dnes na rozdiel od Lenky nemal chuť čvachtať a opaľovať sa. A tak som rozhodli že sa vydáme objavovať dedinky a ich architektúru. Nakoľko sme už dedinky z časti videli pred pár rokmi stále nás a hlavne mňa priťahovali zákutia ,ktoré sa nám nepodarili prebádať. V neposlednej rade nás lákal ten nádherný panoramaticky pohľad na pobrežie z dediniek ,ktoré ležali na úpätí hôr. Za Paradies Beach sa popri ceste nachádza malá dedinka Kinara z jedinými potravinami v širokom okolí. Po stopách tunajších obyvateľov by ste ťažko hľadali ,ako aj po nejakej zaujímavej architektúre. Jedine čo som sa dozvedel ,že v okolitých horách sa nachádzajú pozostatky banských štôlni ,kde sa v dávnom veku ťažilo zlato. Dedinku by som nazval skôr miestom z roztrúsenými apartmánmi popri ceste a na úbočí pohoria Fanos . Pokochali sme sa pohľadom na pohorie lemujúce pobrežie pri poludňajšom slnku a pokračovali stúpajúc po ceste v podobe hada ponad nedostupné pobrežie. Prichádzajúcej po ceste ponad Skala Potamia sme sa zastavili na odpočívadle z nádherným výhľadom na cele pobrežie z Golden Beach v pozadí z najvyššou horou Ypsarion (1206 m) . Kopírujúc zákruty sme sa vyviezli do husto zastavanej Potamie. Najvyššom mieste a zároveň aj koncom asfaltovej cesty sme zavítali do najvyššie položeného kostolíka. Vyrušili sme pri zábave kňaza ,ako sa z deťmi hrajú futbal v blízkosti kostola. Spúšťajúc sa uličkami sme pri ďalšom kostolíku a múzeu Vagis narazili na českých turistov. Zamiešal som sa medzi turistov ,aby som si obzrel výtvory umelcov dávnych čias. Na moju zvedavosť som nakoniec zaplatil vstupné 2 eura. Tak som si to zopakoval celé ešte raz a obzrel si skulptúry aj v nižšom podlaží budovy. Grékíňu som zaskočil tým ,že som každú skulptúru odfotografoval samostatné čo rozhodne nečakala a zabralo jej to viacej času. Na jej škodu nemala pýtať vstupne a to chcela za oboch ,ale nadal som jej nakoľko Lenka čakala vonku a dnu ani len nenazrela. V konečnom dôsledku si pozrie aj tak fotografie. Po malej exkurzii sme sa kľukatou cestou vydali do Panagie. V dedinke to žilo, taverny na námestí plné turistov. Vyviezli sme sa uličkami pomedzi typické domčekmi pre tuto oblasť z bridlicovými strechami a zastavili sa až pri prameni. V tieni javorových stromov z otvorom v tvare srdca v kmeni sa z popod koreňov valila osviežujúca voda. Male dievčaťa čo sa tam hrali ma obdarovali náhrdelníkom z mušle. Príjemne osviežený sme sa zastavili v kostolíku kde na mňa kňaz vybehol nepríjemným krikom, že sa vo vnútri nesme fotiť. A to som pri tom ani neskúšal ,keďže fotografie som už získal pred dvoma rokmi. Prešiel som okolo tunajšieho cintorínu. Ulicou smerom pod Ypsarion som sa snažil dostať čo najvyššie ,ale keď sa stratila pevná cesta vrátili sme sa spať a hľadali nejaké vyššie miesto z ktorého by sme si mohli pozrieť dedinku ako na dlani. Po blúdení uličkami sme sa dostali k najstrmšej časti dedinky a tu pri schádzaní som natrafil na kaplnku v lese. Pomedzi úzke uličky a prudké zároveň sme dostali až k hlavnej ceste. Odtiaľ sme sa spustili naprieč Skala Potamia po pobreží až na Golden Beach kde sme v Taverne Cavo Doro natrafili na účastníkov výletu organizovaným delegátkou Okruh ostrovom . Padlo nám to vhod nakoľko nám poradili pri výbere z ponuky. Usadili sme sa vo vysokom kresle a po malej prezentácii jedál ,ktoré nám Eva predviedla sme si objednali Grécky šalát s tuniakom a Vyprážané mleté kuracie mäso z hranolkami a zeleninovou oblohou. Kuracinu by ste tu hľadal márne, nakoľko som našiel v cestičku obalený launchsmit. Vcelku vyzeralo jedlo veľmi príťažlivo a chutilo aj dobre. Jedine čo nás tu sklamalo bolo Frappé ,nakoľko sme na Chalkidikách ochutnali pravú chuť skutočného Frappé , tak toto nám chutila ako brečka ,čo sa nedá ani zďaleka porovnávať. Po zažehnaní hladu sme sa vydali na pláž. Ja som na krátko obehol na motorke Chrisi Ammoudia ,navštívil som aj pristav a odľahlé zakutia tohto letoviska. Slnko dlho nevydržalo a zatienilo ho obrovské mračno oblakov. Väčšina ľudí pláž opustila no my sme zotrvali, dal som na moje znalosti ,že hora dážď zadrží na severnej strane ostrova. Čo sa napokon stalo a po hodine sa konečne vyjasnilo síce sa trocha ochladilo nakoniec bola už aj 18h. A tak či onak by slnko 19h zapadlo za pohorie. Trávili sme čas čvachtaním vo vlnách a postavením malého hradu pre malého chlapca. Ako náhle zapadlo slnko za pohorie vydali sme sa na cestu späť do Limenárie.

Žiadne komentáre: