Paradies Beach

Pod lúčmi slnka sme sa predposledný deň vydali na už nami dobre známu cestu z cieľom vychutnať si dosýta miesto zvané Paradies Beach. Život na ostrove sa akurát prebúdzal a nám už vial vietor do vlasov. Míňali sme cestu svižnou jazdou ešte nezaľudnené dediny a pláže. Takmer bez prestávky sme dorazili približne po 45 minútach nad cestu vedúcu k Paradies Beach. Len čo sme pomaly z časti spustili a dokráčali aj z motorkou. Mali sme možnosť usadiť sa na čo najlepšie miesto z výhľadom na pláž v prvej rade slamených slnečníkov z lehátkami. Len čo sa začínala pláž pomaly zaľudňovať objavil sa v diaľke muž v šatke s kapsou na boku pripomínajúci Baywach a začal vyúčtovať. Dve lehátka zo slnečníkom 6 € (pomer ceny na kus lehátko - lehátko- slnečník 2€-2€-2€) Takže je aj na výber. Každopádne by bolo na škodu neostať a šetriť. Také dobre miesto v tieni pri obedňajšom a poobedňajšom slnku na deke nenájdete. Skvelá voda bez príboja vĺn z miernym a hlavne dlhým vstupom do mora by očarila asi každého. Ako som už spomínal v predchádzajúcom článku vyčnievajúci ostrov Kinara spolu z pohorím na okolo a hustou zeleňou Pínií dotvárajú tomuto miestu neoceniteľný ráz. Podobnú scenériu asi uvidíte len na malo miestach Grécka bohatého na krásu a históriu. Keďže ostrov patrí k najzelenším v Egejskom mori. Dlhé polihovanie a čvachtanie nás donútilo postarať sa o niečo pod zub. V blízkom bare som si nevedel vybrať z ponuky bagiet nakoľko som chcel niečo originálne Grécke, nie nejaký Fast-Food . A tak som sa po krátkom rozhodnutí vydal do dedinky Loutra ležiacej na ceste do Skala Panagia, pri Golden Beach. Nakoľko to bolo blízko dúfal som v nejaké občerstvenie tak som našiel iba pár popri ceste stojacích apartmánov a jedného miestneho obchodu z hnilým ovocím. Keďže som si myslel, že som na pol ceste do Skala Potamia zviezol som sa tam čo ma nakoniec dobre obralo o čas. V Skala Potamia som sa vydal hneď k smerom pláži a v prvom obchode som si dal nakrájať polovicu melóna a zobral nejaké to pitie v podobe citrónovej Fanty (lepšej než u nás) a pár piviek. Dobré naložený som sa stavil v občerstvení Alexander kde som si mal z čoho vyberať. Prívetivý muž mi nabalil ražniči a kebab (Giros) z arabským chlebom. Takto výdatne vybavený pochúťkami som sa bez zdržania spolu takmer za dve hodiny dovalil už poriadne vyhladovaný na Paradies Beach . Ani tam nám nedali pokoj dotieravé osy, ktoré sa vždy zjavia keď zacítia mäso. Mali sme čo robiť aby sme sa najedli, ešte som aj zašiel po prsia do vody aby som sa im vyhol. Deň unikal strašne rýchlo a aj vody bolo ako si menej vďaka odlivu. Ale zato pláž sa predĺžila a vytvorili sa duny, kde sa v malých tzv. jazierkach mohli hrať aspoň deti. Slnko sa dvíhalo nad obzor a pomaly sa chýlil čas kedy sa bude strácať za hory. No deň sa ani po zapadnutí slnka z ďaleká nekončí aj keď väčšina ľudí a medzi nimi aj my sme opustili najkrajšiu pláž na ostrove.

Žiadne komentáre: